Történelem

Hegysúr község

     A Dunamneti síkság festői szépségű környezetében, Pozsonytól huszonöt kilométerre keletre, fekszik a takaros falucska - Hegysúr. Ez a község, melynek megközelítően 650 lakosa van és a Szenci járáshoz tartozik, 126 m tengerszint feletti magasságban, a Fekete-Víz és a Kis-Duna között, Szenc-Somorja-i főút mentén, a Galántai, Szenci és a Dunaszerdahelyi járás határvonalán terül el.  Történelmi és földrajzi szempontból ez a terület Mátyusföldhöz tartozik. A Vág, a Duna és a Kárpátok közt elterülő síkság valamikor a trencséni Csák Máté tulajdona volt.        A község határát 620 ha-on síkság és termőföld borítja, helyenként kavicsos és homokos alappal, ezért itt sikeresen termesztik a mezőgazdasági terményeket a zöldséget éppen úgy, mint a gyümölcsöt.  A község környékén , főleg a Kis-Duna és ágai mellett gyönyörű erdők vannak, melyekben jól érzi magát az erdei vad, mint az őzek, fácánok, nyulak, vadkacsák és hasonlók. Az emberek az énekes madarak hangjára ébrednek..       A község kataszterében és környékén talált régészeti leletek bizonyítják, hogy már az ifjabb kőkorszakban élt itt ember. Az első valós bizonyíték arra, hogy község területe lakott volt, a 7. századból maradt fenn. 1952 -ben Csandal környékén végzett mélyszántás alkalmával emberi csontok és korabeli fegyverek kerültek elő. Továbbá a Kerektó környékén a 8.-11. századból származó temetkezőhelyet fedeztek fel.  Az első írásos emlékek , amelyben a községet említik a 13. századból származnak és az állami levéltárakban vannak elhelyezve. A legrégebbi írásos emlék 1245-ből származik, melyben a községet - települést SWR-ként említik. Egy 1256.március 15-i iratban az áll, hogy a település tulajdonosa Bolch de Súr.

Dávna história

VERZIA PRE TLAČ

Archeologické nálezy v katastri a okolitých lokalitách dokazujú prítomnost človeka už od mladšej doby kamennej. Priamy doklad o osídlení katastra obce pochádza zo 7. storočia. Pri hlbokej orbe v lokalite Csandal boli roku 1952 objavené ľudské kosti a rôzne dobové zbrane. Ďalšou lokalitou je Kerektó, kde sa našlo pohrebisko z 8.–11. storočia.
Prvé písomné pamiatky, v ktorých je zmienka aj o našej obci, pochádzajú z 13. storočia a sú uložené v štátnych archívoch. Najstaršia písomná pamiatka pochádza z roku 1245, v ktorej sa obec – osada spomína ako SWR. V listine z 15. marca 1256 sa uvádza, že vlastníkom chotára a osady je magister Bolch de Súr.
Územie obce sa spočiatku uvádza ako usadlosť (majetok), neskôr ako osada.
Predajom, dedením, darovaním či iným spôsobom obec a jej kataster pripadli zemanom a zemianskym rodinám Jókaiovcov, Feéliovcov, Szüllöovcov. V 15. storočí patrila obec ako poddanská dedina Petheovcom a Csorbovcom, neskôr Illésháziovcom, Ságiovcom a nakoniec Pálffyovcom, ktorí si moc a vplyv nad obcou udržali až do roku 1918.
Názov obce Hegysúr – terajší Hrubý Šúr – sa prvýkrát objavuje na listine z roku 1524 z čias panovania krála Ľudovíta II. Obec bola v tomto období poddanskou dedinou zaoberajúcou sa poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. 

18. a 19. storočie

Od 18. storočia obec spravovali richtári a tzv. prísediaci. Podla písomných záznamov prvým obecným richtárom bol Ján Takács, neskôr Ján Berka.
Vzhľadom na to, že obec vo svojej histórii vystriedala mnohých majitelov, neprijala za svoj erb žiaden z rodových erbov majitelov, ale zvolila si do svojich obecných pečatí vlastný motív.
Mimoriadne zaujímavý je najstarší odtlačok pečate obce Hrubý Šúr. Obsahuje totiž kruhopis (v strede s lemešom a cerieslom), ktorý dokazuje, že tri usadlosti nazývané ako Šúr mali spoločné typárium. Prekvapujúci je aj rok uvedený v kruhopise: 1544. Kruhopis pečate obsahuje slová: SIGILLUM TRIUM SUR (pečať troch Šúrov – pravdepodobne Dolný Šúr, Stredný Šúr a Horný Šúr).
Neskorší odtlačok pečate sa zachoval v kruhopise s názvom ZONC ET SUR (Zonc a Šúr). V strede poľa je opäť zaujímavá kompozícia lemeša a ceriesla. Je zvláštne, že pečať vznikla aj pre potreby susednej obce Zonc, ktorá je dnes súčasťou obce Tureň.
Další odtlačok pečate obce sa zachoval na písomnosti pochádzajúcej z 9. marca 1768, z čias panovania Márie Terézie, ktorá v spomínanom roku vydala urbár pod názvom: URBARIUM POSSESSIONIS HEGY SÚR de A 1768, ktorého prevzatie v mene obce podpísali vtedajší predstavitelia obce: richtár Ján Berka a prísediaci Márton Ázsóth, András Dömötör, János Karácsony a István Horváth.
V čase vyhlásenia Urbária obec patrila grófovi Karolovi Pálffymu a obývalo ju tridsaťdva rodín. Deti navštevovali cirkevnú školu v susednej obci Kostolná pri Dunaji (Egyházfa), kde bol kantorom a učitelom Ján Drusics.
Začiatok 18. storočia bol aj pre obec Hrubý Šúr velmi búrlivý. Organizovali sa povstania šľachty proti Habsburgovcom. Obec bola striedavo obsadená raz cisárskymi vojskami, raz povstalcami kurucmi. V roku 1720 rada Bratislavskej župy vyrúbila pre obec príspevok na financovanie cisárskej armády, a to 140 zlatých ročne.
Ako sme to už spomenuli, Hrubý Šúr leží v blízkosti Malého Dunaja, ktorého rameno pretekalo priamo pod obcou. V dávnej minulosti pracovali na tomto ramene tri malé vodné mlyny, preto sa táto čast obce nazývala Molnárházak – mlynské domy.
Okolo roku 1860 mlyny zanikli pre nízky a nestály prítok vody z Malého Dunaja, lebo mohli pracovat iba občas a to nevyhovovalo ani okolitým ani vlastným obyvateľom. Starší obyvatelia túto čast obce ešte aj v súčasnosti nazývajú Molnárházak - mlynské domy. Na začiatku obce smerom na Senec sa nachádza pomník v podobe kríža, ktorý patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie historické pamiatky obce. Pochádza z roku 1818. Kríž dali vyhotoviť a postaviť László Karácsony a Mária Szabó, vtedajší obyvatelia obce. Kríž bol obnovený roku 1886 a nápis na nom roku 1994.
Dejiny obce boli v minulosti veľmi pohnuté a jej obyvatelia ťažko skúšaní. Neobišli ich ani vojny, ani živelné pohromy či cholera. V polovici 19. storočia vypukla epidémia cholery, ktorá zasiahla aj obyvateľov našej obce. Po jej ústupe bola na znak vďaky zo zbierok obyvateľov postavená kaplnka, o čo sa v roku 1848 pričinili richtár Štefan Karácsony a prísažný Štefan Fekete, Jozef Andrássy, Michal Andrássy, Ján Andrássy, Peter Andrássy a ďalší občania. Od posvätenia kaplnky sa na nedeľu Najsvätejšej Trojice každoročne slávia v obci hody.
Kaplnka slúžila svojmu účelu až do roku 1968, kedy už bola jej statika natolko narušená, že ju bolo treba zbúrat. (Na jej mieste bol postavený nový, väčší kostolík pomocou brigádnickej práce obyvateľov obce a príslušných štátnych orgánov. Veľký zvon do kostola zabezpečil farár Silvester Szlezák, obyvateľ obce.)
Na jar roku 1858 obec postihla povodeň, o rok neskôr vypukol veľký požiar. Podľa písomných dokumentov z roku 1863 bolo v obci 48 rodinných domov, počet obyvateľov dosahoval číslo 311. Jedna rodina bola veľkostatkárska, v obci žilo štyridsaťtri drobných roľníkov, jeden obuvník, jeden mlynár, jeden hostinský, jeden kováč a jeden krajčír.
Deti z obce v tomto období učil čítať, písať a počítať v jednom starom dome remeselník menom Halász. Táto forma vyučovania bola po roku 1870 zrušená, nakoľko gróf Ján Pálffy dal v susednej obci Kostolná pri Dunaji postaviť novú budovu školy, do ktorej chodili aj deti z našej obce.
V roku 1883 prešla obec Hrubý Šúr spod správy okresu Šamorín a až do roku 1918 patrila pod správu okresu Senec.
V roku 1890 bol zo zbierok zakúpený prvý obecný zvon, ktorý bol až do roku 1929 umiestnený na drevenom stojane. V tomto roku bol premiestnený na terajšie miesto a na novú železnú konštrukciu, ktorá slúži dodnes.
V roku 1891 vypukol v obci veľký požiar, ktorý pohltil jej značnú čast. Po požiari si gazdovia založili Obecný dobrovolný požiarny zbor pod vedením Titusa Andrássyho a v roku 1894 zakúpili v Soproni konmi ťahanú požiarnu striekačku. Táto sa zachovala až do dnešných dní, je v dobrom technickom stave a slúži ako historická pamiatka.